Biidaaban: First Light (VR inštalácia)

Miesto: Luna Bar – Hotel Kyjev
Rajská 2344/2
811 08 Bratislava

Dátum a čas:
25.6. – 15:00 – 20:00
26.6. – 12:30 – 19:00
27.6. – 12:30 – 19:00

Vstupné: 3 EUR

Oceňovaná interaktívna VR inštalácia Biidaaban: First Light kanadskej umelkyne Lisy Jackson vás v rámci Sensorium: Beyond the Sound prevedie utopicko-dystopickým Torontom v dobe po klimatickej apokalypse. Zásadné dielo takzvaného „indigenous” futurizmu (futurizmus pôvodných kultúr) získalo cenu Canadian Screen Award a videlo ho už vyše 25000 návštevníkov po celom svete. Inštalácia sa cez optiku pôvodnej kultúry Anishinaabe pozerá na postkoloniálnu budúcnosť a otvára otázky o zodpovednosti a našom mieste v histórii.

Prečítaj si viac o inštalácii:

Britský politický aktivista a spisovateľ China Miéville vo svojej kritickej eseji Limity utópie píše o takzvanej ‚utopalypse‘. Novotvar odkazuje na utópiu po apokalypse a čoraz silnejšiu previazanosť týchto pojmov. Podľa Miévilla je dnes takmer nemožné predstaviť si jedno bez druhého. Dôvodom sú stále reálnejšie vyhliadky klimatickej apokalypsy.

Vo VR inštalácii Biidaaban: First Light je torontské Nathan Phillips Square čiastočne pod vodou. Námestie a steny mrakodrapov pohltila zeleň; z trhlín na chodníkoch vyrastajú stromy. Ľudia sa presúvajú zaplavenými tunelmi metra v kanoe a pestujú zeleninu na strechách budov. „Mestskému” životu sa zvláštnym spôsobom darí. Scénu podfarbuje soundscape, ktorý svojím ambientným ladením pripomína predindustriálne obdobie. Biidaaban VR je interaktívny časový skok do vysoko realistického, no radikálne odlišného Toronta budúcnosti.

Inštalácia je jedným zo zásadných diel takzvaného „indigenous” futurizmu (futurizmus pôvodných kultúr). Podobne ako v prípade afrofuturizmu, ide o radikálnu protiváhu k prevažne bielym, maskulínne orientovaným hollywoodskym sci-fi naratívom. Táto, stále pomerne čerstvá, odnož súčasných futurizmov sa stavia proti stereotypnému vnímaniu pôvodných kultúr ako niečoho, čo patrí do minulosti. 

Divák sa vo virtuálnom priestore pohybuje prostredníctvom interaktívnych prvkov – pomocou písaných hesiel. Cez optiku jazykov Wendat, Kanien’kehá: ka (Mohawk) a Anishinaabe (Ojibway) tak spoznáva komplexné uvažovanie pôvodných obyvateľov Korytnačieho ostrova (názov pre Severnú Ameriku v jazyku pôvodných kultúr). 

V slove Biidaaban (v preklade „prvé svetlo pred svitaním”) je obsiahnutá minulosť, súčasnosť a budúcnosť, ktoré kolidujú v jedno, aby vytvorili prítomný moment. Okrem komplexnosti materinského jazyka Jackson poukazuje na to, ako cez kultúrne dedičstvo predkov nadobúda daná kultúra sebaurčenie. Filozofia Anishinaabe je jedinečná v mnohých aspektoch. Napríklad v jej ponímaní, na rozdiel od západnej kultúry, čas plynie nelineárne. Jednotlivec je súčasťou neprerušeného reťazca predkov siahajúceho ako do minulosti, tak aj do budúcnosti. Takéto holistické uvažovanie ukotvuje človeka vo vedomom vzťahu k súčasnosti. Mnohé pôvodné kultúry severnej Ameriky napríklad praktizujú takzvaný Princíp siedmych generácií – rozhodnutia sú vykonávané s ohľadom na ich dopad na sedem nasledujúcich pokolení. Budúcnosť tak priamo ovplyvňuje minulosť a súčasnosť.

Jackson vo svojej tvorbe (či už ide o film alebo subverzívnu prácu s VR) zásadným spôsobom zvýrazňuje súvislosti medzi kolonializmom a súčasnou, nielen environmentálnou, krízou. Neostáva však len pri kritike. V prípade Biidaaban ponúka jedinečný spôsob ako nahliadať na možnú budúcnosť, ktorú v duchu solarpunkových vízií (žáner v špekulatívnej fikcii a móde) oslobodzuje od všadeprítomného dystopického klišé. 

Tvárou v tvár klimatickému kolapsu sa oporným bodom stávajú hodnoty komunity, vzájomnosti, medzidruhovej rovnosti a TEK (skratka pre tzv. tradičnú ekologickú filozofiu pôvodných kultúr). Takýto prístup je v ostrom protiklade k tvrdeniam, podľa ktorých nás pred klimatickým rozkladom zachráni geoinžinierstvo a technické vynálezy tých istých korporácií, ktoré sú zodpovedné za viac ako 71% globálnych emisií CO2. 

Tvrdohlavý optimizmus solarpunku zároveň Jackson rozširuje o oveľa komplexnejšiu myšlienku. Výrok „pred budovaním lepšej budúcnosti si najprv musíme byť schopní takúto budúcnosť predstaviť” získava v jej rukách trpkú príchuť. 

Asi najzásadnejším na celej inštalácii je spôsob, akým Jackson potvrdzuje prítomnosť svojho kultúrneho dedičstva v budúcnosti. A to napriek pretrvávajúcej realite neokolonializmu a každodennosti, ktorá sa z pohľadu mnohých pôvodných kultúr a marginalizovaných skupín nedá označiť inak ako dystopická.

VR prostredie bolo vytvorené pomocou architektonických modelov stanice metra Toronto Osgoode a budov obklopujúcich námestie Nathan Phillips Square, ktoré je dnes, príznačne, centrom kanadskej vládnej moci. 
AUTORI: Lisa Jackson, Mathew Borrett, Jam3, National Film Board of Canada